nemocničné oko

socha pripomínajúca prázdne oko, nie je samotná nijak poškodená, ale jej podstavec poznačil čas a ignorancia. pôsobí nalešteno vďaka dažďu.
stojí v areáli Bojnickej nemocnice, pred vchodom do jednej s budov preplnenej chorými. v tomto prostredí pôsobí úboho, ako stojan na bicykel. tento istý objek v inom prostredí by sa mohol dostať do centra pozornosti okoloidúcich, i keď by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol takto bez poškvrny. u nás by ho čoskoro pokryli tagy od výrastkov.

zabudnutá

tento pavúčik je umiestnený na trávniku v areáli nemocnice v Bojniciach. je to betónová socha so železnou konštrukciou, kedysi bol z väčšej časti pokrytý úlomkami mozaikových kamienkov alebo obkladačiek.
socha pripomína betónovú rastlinu s centrálnym kvetom s pod ktorého vyrastá niekoľko nožičiek na jednej strane. s toho dve už stihli odpadnúť a zarásť trávou. celé to je zabudnuté za rozbujneným kríkom. vedľa príjazdovej cesty s ktorej sa stalo preplnené parkovisko.
pamätám si že keď som bol úplne malý, mal som tak tri, touto cestou sme s otcom šli pozrieť mamku po pôrode a kývali sme jej cez okno a tiež mojej malej sestre. nechceli nás k nej ešte pustiť.

porod na stene

tento objekt je niečo medzi reliéfom a sochou. je umiestnený na priečelí jednej z nemocničných budov v Bojniciach. pod ňou je bána do areálu nemocnice. zrkadlovo k tejto rodičke sa nachádza výjav z pooperačnej starostlivosti. pacient a nad ním stojaci doktor.

vždy sa mi páčilo ako je matka silná a dula alebo sestrička jemná a skoro sexi. odhalená matka klesá (alebo stúpa) na úroveň kde jej krása už nie je dôležitá, autor zdôrazňuje jej silu a dieťa ktoré jej je podávané, je iba dalším znakom podčiarkujúce jej vnútornú moc. i tak je sestrička viac sexi, škoda že nemá väčšie kozy.

záchod na kolonáde

tu sa dobre rozmýšľalo.
deň pred vianocami, v reštaurácii kolonáda.
ako doma.