nočné slnce

aj v noci svieti, čierne, na priehľadnej streche zástavky.

KGB záchod

dievky z podmostia

celkom sa mi páči myšlienka slovenského folklóru v uliciach. u mňa tiež skrsla myšlienka využiť túto studnicu na okrášľovania, no nie ulíc, ale priamo tiel... prečo si ľudia dávajú tetovať drakov, koi kaprov a podobne ázijské serepetičky, lebo sa k nim viaže povera že prinesú šťastie? alebo sa im to iba páči? to vedia oni, možno je to od každého čosi. ale čo tak vytvoriť katalóg možných tetovaní so slovenskou tematikou, inšpirovaný folklórom a krojmi. keby namiesto obrazcov delfínov boli v ponuke aj srdiečka ako z perníku, slávik ako vyšitý na kroji, či klas aby priniesol šťastie a dobrú úrodu. čo keby? dal by si to niekto na telo? ja si to viem predstaviť.
čínsky a japonský turisti by si k nám chodili tetovať namiesto svojich drakov slávikov, hrdličky a perníky. prečo nie?
nenájde sa pár dizajnérov ktorý sa pustia do tohto projektu?

záchod v st. germain

bol som v takomto dievčenskom bistre, jediný svojho pohlavia.

riečny park - socha a ozdôbky

takto "krásne" si ozdobili river park. pri otvorení posadili na breh sochu tehotnej s krompáčom v hlave a hrdlorezom, ktorý ju na gondole odváža po prúde, no a teraz tam sú tam aj dvaja najtypickejší predstavitelia Vianoc pre Slovensko: zombie - lyžujúci sob a gay ľadový medveď.
som zvedavý, ako urobia nové PKO, alebo to bude nový river park?
dúfam, že to prvé.

slnečné hodiny v Petržalke

trochu zanedbané slnečné hodiny, ktoré by možno v inom mieste vyvolávali viacej rešpektu. u nás sú postavené v okrajovej časti Petržalky v zanedbanom parku- pre potechu bezdomovcov, neúspešných grafiťákov a horolezcov, ktorí si na zadnej strane urobili úchyty. škoda, že sú ľudia takí bezohľadní, a v prípade grafiťákov nemajú talent. vyfarbiť sa táto socha dala aj lepšie, bude to výzva pre nasledujúce generácie.

záchod v randáli

tu sa môže stať všeličo, nikomu nepríde divné, že sa tu práve háda párik, i keď je to mužský záchod, grcá sa, ští sa. záchod, v ktorom to žije a nadväzujú sa pokrivené minútové priateľstvá.

svitá na vlakovej stanici

pri čakaní na vlak, začalo svitať nad vlakovou stanicou nové mesto a svetlo sa začalo miesiť. to nočné do žlta zafarbené s tým ranným do modra.
prečo v dnešných budovách už niesu nejaké sochy?

záchod na átriakoch

záchody a sprchy na átriákoch v ne-zrekonštruovanej časti vpadajú takto. rok som strávil a prežil som, dokonca to má niečo aj do seba. nočné zoznámenia, úrazy... v zrekonštruvaných som bol dva roky, ale bolo to o tom istom len belšie. dostali ma vždy extrémisti čo srali do spŕch. a aj iné zázraky dokázali. naštastie ich nie je až tak veľa.

ružinov, socha dievčat v rannej rose

socha baníka v Prievidzi

tuto sochu mám moc rád, tak zvláštne drží svoje veľké ruky ako keby niečo chytal.

nový oltár pod mostom

ulice, podchod, zástavky, dopravné prostriedky

cestou domov

brána v petržalke

neviem kto to robil, čo to je, ale každopádne sa to tam parádne hodí, dokonca i keď by sa našiel niekto, kto by na toto dačo zavesil, parádne by to tam sadlo...

električkový tunel

tento tunel v Bratislave má takú zvláštnu atmosféru ako každý tunel. no okrem toho aké sú tunely obyčajne, tento je ešte k tomu literárne zvečnený v knihe "Naďa má čas". vždy keď ním prechádzam (a hlavne teraz čo prešiel rekonštrukciou) mám pocit že sa premiestňujem aj inak ako iba priestorom a na konci tunelu bude niečo iné ako chatam sófer.

záchod po darovaní krvi

tento záchod je v ružinovskej nemocnici, bol som tu pred aj po odbere.
tá nemocnica vypadá ako držiak na platne

vyhne, december, MIG - 15

záchod na žitnej 27

tu som bol niekoľko krát na návšteve.

avion záchod

záchod môj každodenný.

socha v Petržalke

niečo takéto som na svojich prechádzkach naozaj nečakal.
sochu ktorú vidíte znázorňuje troch klaunov na chodúľoch. zaujímavá scéna, trošku nevkusná socha, avšak v priestore v ktorom je postavená, vytvára zaujímavú atmosféru. pretína tie jednoduché hrany činžových domov a pre deti predstavuje zaujímavú kulisu k hrám.
no aj keď sa ich asi boja. ja by som sa bál.

môj oblúbený v Prievidzi

záchod v Kazačku
k nemu sa viažu rôzne zaujímavé príhody. vchádza sa do neho ako keď herec na javisku prekonáva oponu, taká istá, červená a ťažká je pred vchodom do tohoto záchodu.