v Prievidzi pred jednou zo škôlok je toto. Preliezka či socha. Práve si mamičky brali svoje odložené radosti a pocupkávajúc si premeriavali človeka mužského pohlavia, ktorý držal fotoaparát. Ten človek som bol ja a tie mamičky sa tvárili akoby nikdy nedávali fotografie svojich detí nikam. Chceli ma odstrániť, bolo to jasné, musel som zdrhnúť. Pri takýchto situáciach sa musí utekať pomaly, chôdzou. prudké pohyby by mohli vyvolať iné prudké pohyby a nakoniec by som nemusel byť taký spokojný aký som bol doposiaľ.
Mal som šťastie, zostal som iba ako nepríjemný pocit v mysli niekoľkých žien. Nič nové, môžem byť šťastný.