Prešiel som okolo úradu na kontrolu liečiv. Daxner sa na mňa úkosom pozrel, ani brvou nemyhol, ani fúz sa mu nepohol. keď som k nemu pristúpil bližšie, už ma neregistroval, pozeral sa kamsi inam, asi premýšľal. premýšľanie je dôležité, občas totiž môže prísť nápad. niektoré sú nebezpečné a niektoré užitočné. ako ich rozoznať to je kumšt.
taký nebezpečný nápad, často príde bez varovania, dokonca sa stáva že aj bez hlbokého dumania. takže vyvarovať sa je im ľahké, stačí sa zastaviť a po-prevaľovať si ho v hlave. "je naozaj bezpečné zapáliť si nohavice?" asi výsledok bude že nie je, ale bola by to sranda. potom sú ešte extrémne nebezpečné nápady, proti nim sa nedá nič moc robiť, iba upozorniť na seba, že "ja mam taký nápad prosím dávajte si na mňa pozor." to sú také tie myšlienky že prečo sú ľudia iný ako ja, "prečo nemôžeme byť všetci taký ako ja?" taký nápad neprichádza len tak, najskôr je iba myšlienkou, úplne malinkou, niekde vzadu v hlave, potom rastie a kŕmi sa. nakoniec obsadí všetko a zostáva len ona. to si človek oblečie tričko thorsteinar aby každý vedel. alebo si ho neoblečie a nevyrovná sa so skutočnosťou že by mal.
potom sú tie dobré a užitočné myšlienky, tých je málo a iba niektorá sa dožije zapamätania a prednesenia ďalšej osobe. kvôli takým myšlienkam sa oplatí nosiť si zo sebou zápisník. totiž ony sa môžu týkať čohokoľvek. a môžu prísť do mysle ako záblesk, ak v ten okamžik nedrží ruka mysliacej osoby pero v jednej ruke a papier v druhej, môže prísť celá generácia o niečo zásadné. a nemusí to byť práve štiepenie atómu, mne by napríklad pomohlo, ako sa zbaviť molí v byte.
