hríbiky

toto je fontána v karlovke na zástavke molecova. ešte nedávno boli pokreslené okrem obrubníkov aj hríbiky, dnes už nie, pekne chrlí zelenú vodu. len škoda že tie lodičky tam niekto stále púšťa bez posádky.
vypadá to zaujímavo, kontrast medzi pokreslením obrubníkom a čistou fontánou, keby bola čistá.

záchod, bufet pod lipou

dobré langoše tu majú, pivko tiež ok, len nesedieť pri záchode. keď som si pochutnával, práve sa vylial záchod vedľa a močka tiekla potôčikom do preč. tak som šiel na dámsky, toto je on. osobitne by som chcel vyzdvihnúť kryt na toaletný papier. na to ako to vypadalo z diaľky, všetko majú naozaj fajn a o polku lacnejšie ako oproti.

mladá slečna - masturbátorka

strašne mi pripomína táto fontána masturbáciu nástky.
hneď vedľa vášnivo diskutovali na lavičkách dôchodkyne a pripomínali si mladosť

fontány pred justičným palácom

sú dve a sú úplne rovnaké, ale striekajú na striedačku, raz jedna, raz druhá. na každom rohu si stoja samé pre seba, skryté pred okolím, skoro som si ich ani nevšimol. škoda že pri nich nie je aspoň lavička.

oblak

je to taký oblak, prízemný a ťažký.

hermes v rozklade

ako obyčajne, prechádzal som sa uličkami ktoré som poznal, ale dnes mi prišli omnoho zaujímavejšie a útulnejšie, pripadal som si že ma v každom bare privíta barman - hej chlape, kde si toľko bol.

labuťková

fontána v medickej vyrábala príjemne svieže prostredie, počas podujatia cirkuľart.
vošiel som do záhrady a okrem bezďákov pod stromom a policajtov ktorý boli tipicky slovenský (otázka: môžem si tu otvoriť pivo? odpoveď:uvidíme.), ma nič nerušilo. klauni, deti, zaujímavá hudba. pekne tam bolo, vlastne dnes je posledný deň.

záchod v užisito

sem chodia cikať dievky z užisito. a niekedy aj ja keď som tam.
príjemná, uvoľnená a priestranná atmosféra. v lete príjemný chlad od modrých kachličiek

pomník pre 5 lístok

Ministerstvo hospodárstva SR má svoj vlastný pomníček pre zeleň. pravdepodobne na počesť každého padlého neznámeho stromu.

pani Sfinga Golemová so synom

odrazené nosy, jamky v čele, oni sú aj sfinga aj golem.

býk jednorožec

ďalšia zo železných sôch na račianskom mýte, skrytých medzi domami.
pripomeňme si *vtákov, ktorý sú z rovnakej série

vytopené mravenisko

fontána pod americkom námestí vedľa budovy s nápisom METROPOL, je podivné monštrum. je malá, je zastrčená, špinavá a je to záhradná fontánka, typu: ostal mi ešte nejaký ten betón a tamto sú kamene, tak to pozliepam.

napriek tomu že je až užasne hnusná (najmä keď netečie) v lete je príjemné osvieženie pre ľudí na zástavkách. našťastie je skoro celá skrytá v kríkoch.

u sokola

*pozri text k záchodu v FBC

záchod v FBC

v martine som strávil jednu noc, vystriedali sme niekoľko podnikov. tento sa mi páčil, bol taký správne krčmový a zároveň alternatívny. sedelo sa na sedačkách s linkových autobusov. barmanka bola správne nasratá. ľudia akurát divný.
potom u sokola bolo fajn, bol to správny pajzel, štamgasti, pivo, názov som sa dozvedel až dnu, rodinné fotky po stenách, umenie za pivo (keď bude mať svoju krčmu, tak každý kto mi donesie, obrázok, skicu, sošku, čokoľvek čo bude stáť aspoň za pľuvanec, dám mu pivo zadarmo a vytapetujem tým stenu)
potom sme našli ešte jeden zastrčený, viac dlhý ako široký podnik, kde bola barmanka správne spokojná, vypadala že sama si sem chodí sadnúť a ožrať sa do nemoty, keď nepracuje, možno aj keď pracuje. naliala mi ničo podivné.

srdcová královná

z dôb keď boli podniky večné a mali svoje budovy, je táto budova. nepotrebuje nápis, veľa reklám. má tento znak, je to tlačiareň, každý ju pozná a netreba nič vysvetľovať.

pušky

sochu pušky, poznajú v martine všetci. je to zároveň jediná o ktorej som sa dočítal na internete, oslavuje SNP. sama vytvára námestie a park. vedľa je fontána. skoro nik do nej nezasahoval, nenašiel som skoro žiadne poškodenie.
že vraj bola raz sťahovaná.

obchody a služby

zaujímavý prístrešok, mne sa páči že pôsobí ako by svietil, tvar a konštrukcia tiež zaujali. pripomína mi to počítačovú grafiku, keby to bolo ešte v rôznych výškach a nie v jednej rovine, bolo by to dokonalé.
strieška stojí vedľa budovy obchodu a služieb, a z druhej strany je námstíčko s fontánou, ktorá je iba potrubím ktoré v čase svojej niekdajšej slávy vytváralo tvar hrebeňa z prúdov vody. dnes už ale ošarpaná, poodpadávané kachličky a pripomína starú manéž, svojou farebnosťou. vedľa je kino, kde sa na druhom poschodí postarali o výzdobu čo im zanechalo 20te storočie. obnovili a čistia dobové osvetlenie a taktiež mozaiku, ktorá pokrýva celú stenu. horšie je na tom železná konštrukcia na fasáde, ale pravdepodobne iba kvôli ťažšej dostupnosti pre staré panie premietačky.

záchod v osobáku z teplíc

malý, kymácajúci sa, vyčúral som sa, keď sme šli cez tunel.

piča z martina

táto slečna predstavuje, bežnú sochu v parkoch. dnes má trošku modernejší ráz, miestny si ju trošku dotvorili a mne sa to celkom aj páči. urobili si z bežnej sochy, trochou ozvláštnenia atrakciu. myslím si že sochy ktoré nemajú nejakú veľkú umeleckú alebo historickú alebo spoločenskú hodnotu. mali by sa dobrovoľne podriaďovať spoločnosti, ktorá by ju ale neničila, ani nepremiestňovala. ale upravila, buď pridaním niečoho alebo upravením okolkovaného kontextu.
takáto "bežná" socha by mala byť dostatočne odolná, aby ju mohli použiť ako preliezku i atrakciu zároveň, ona nie je nijak degradovaná, sama o sebe je peknou. no teraz je i zvláštnou a aktuálnou.

oceľový diamant

socha ktorú vidíte, bežne skoro nik nezbadá. skrytá medzi porastom a parkoviskom. i tak ju stále nik nepočmáral.
nedávno som sa rozprával s jedným striekačom a čmáračom, o tom prečo kreslí na nové fasády. on že lebo ho to baví. prirovnali sme to k psom ako keď si čúrajú na každý roh, on sa nebránil. myslel si že hovoríme o značkovaní teritória a pritom sme sa bavili o výkaloch a výlučkoch.
tiež sa čudoval, prečo sa ľuďom páčia graffity v podchode na trnavskom mýte (ba). nevedel som mu vysvetliť že najskôr ho počmárali ľudia ako on, čo boli tie výkali o ktorých som už hovoril. potom ho títo ľudia ktorý ho premaľovali, scelili, a nie samoúčelne. stal sa vďaka orientačným značkám aj praktický. kto vie ako bude dlho trvať kým sa to zas zaplní výkalmi.

rodinná obeta

socha rodinky stojí na starom sídlisku v Prievidzi, pred hotelom magura. je to jedna s tých sôch ktoré si tam nikto moc nevšíma, ale všetci ju poznajú. dokonale zapadla do prostredia.
keď stavitelia navrhovali toto miesto, určite sa počítalo aj s takouto sochou na tomto mieste, nie je ani v strede (aby si držala odstup od ľudí) ani v ceste, stojí presne tak aby sa o ňu nik nepotkol, ale aby bola súčasťou života na tomto starnúcom sídlisku.

záchod v horárni

ešte v zime som bol na čaji v horárni. prerábali tam. ale príjemné, také malinké, furt som do niekoho buchol keď som sa pohol.

sochy v nemocnici

v ružinovskej nemocnici, vo vestibule stoja takéto sochy.
medzi kreslami s potrhanou kožou a kopou prerastených rastlín stojí zlatá naháčka a biely, pripomínajúci keramiku, viachlavec.

prázdny podstavec

na dulovom námestí stále stojí, v pozadí stánku s ovocím, prázdny podstavec z betónu. pravdepodobne za čias komunizmu na ňom bola plaketa, možno dokonca socha, nejakej slávnej udalosti alebo osoby. stále z nej vytŕčajú železné drôty.

ležiaca pod mostom

petržalská šípka

v prachu a obavách, stojí na podstavci, pod ňou sa rozširuje chodník zo zámkovej dlažby.
čo majú všetci s touto dlažbou, to bola nejaká akcia alebo čo??
šípka je z nejakého železa, podstavec je mramorom obkladaný betón. pôvodne jeho postavenie bolo pravdepodobne na trávniku, ale postavil sa do cesty chodcom. teraz stojí na okraji chodníku na polceste medzi panelákom a obchodným centrom - herňou.

uždibnutý podstavec pre parkovisko

pred nemocnicou v ružinove stojí socha,ale chcú tam stáť autá. socha pretŕča auto do cesty, tak čo. "Héeej, Jožo zober ten krompáč a hybaj sem. pán doktor tu bude parkovať."
a tak. nikto neberie tieto sochy ako hodnotu, nechápem prečo. skláňajú sa pred koňom na podstavci, ale tieto diela nechápu.

cyril a metod idú spáchať interupciu v prievidzi

fontánu plod idú zničiť a namiesto nej postaviť súsošie cyrila a metoda ktoré stojí opodiaľ. pritom v prievidzi nie sú fontány nič moc, bez tejto sa tam nachádzajú ešte dve. jednu si postavil podnikateľ na panelovom sídlisku, jedná sa o záhradnú fontánu z prefabrikátov a druhá je priamo na námestí, je to len bazénik a niekoľko obrátených spŕch.
pritom by stačilo aby jej hlavné prvky premiestnili napríklad na miesto tej v centre, tak či tak to čo tam stojí nemá žiadnu hodnotu.

fontána v ružinove

okraj parku, pre ktorý by som sa aj presťahoval do tejto časti mesta, obsahuje takúto fontánu. v oblúku už rastie tráva, sem tam je popísaná.
kto vie ako dlho tento park ešte vydrží.

strážca

stále drží stráž na rímse domu pod hradom.
nad električkovým tunelom vedú schody okolo tejto budovy. s týchto schodov sa dá dostať na moje obľúbené súkromné miesto v tomto meste.

vtáči kŕdeľ

tento kŕdeľ bol skrytý za kontajnerom a vyrastal z hustého kríku. už dávno sa o neho nestaral nikto. ani ja by som si ho býval nevšimol keby nepostávam už pár minút na chodníku pri račianskom mýte a nesledujem jednu podivnú sochu ležiacej ženy neďaleko .

záchod v SNK

záchod a pultík sú prvky novodobej rekonštrukcie, ignoruje ráz celej budovy. dúfam že sa nevydajú touto cestou. aspoň že skrinky pri vchode objednali v odtieni, v akom je vnútro budovy.

socha pred SNK v martine

prapodivná socha, pôsobí ako keby mala čo chvíľa padnúť a svojou kamennou fakľou podpáliť knižnicu. alebo chce zapáliť národné cítenie u nás?
každopádne, Robo + niečo na Vik, či tak, sa majú radi, možno ešte furt.

teraz sa pri mne pristavil chlap, zjavne napoli bez domova, posťažoval sa, že mu kurvi nechcú zarábať. že si odsedel 15 rokov ako jednu zabil a chcel po mne aby som mu požičal papuče, alebo šľapku alebo niečo, bo sa mu tá jeho roztrhla a teraz, podla neho len kvôli šľapke, vypadá ako kokot. tak som mu povedal že mu nič nedám, že aj moja papuča má dieru, ale on že som kokot a tak dokola. tak som porozmýšľal, ja nechcem byť kokot, tak som vytiahol lepiacu pásku a oblepil mu tú roztrhanú šľapku. snáď mu to vydrží.
rozlúčil sa somnou, veľa krát mi podával ruku s zhrubnutou kožou, podivne stmavnutou. s vidinou skorého rozlúčenia som mu ju pár krát potriasol. odporučil mi že mám byť zlý, neposlúchať, zabíjať a kradnúť. som sa mu poďakoval. on na to že keď boh dá bude milionár, že boha dlho hľadal a skoro už ho má, ale ešte nie. tiež mi sľúbil 20€.

slovenská národná knižnica - martin

boli sme na skok v martine a pri prechádzke sme natrafili na dizajnérsky skvost svojej doby (z vnútra).
vestibul bol zaujímavý, ale poschodie bolo popiči.